Ďalšie dni sa nesú v znamení Števovho pchania sa do zadných častí našich tiel, umýva riady, drhne záchod, kúpeľňu, varí raňajky, varí obedy, varí večere. No zdá sa, že aj Paťa s Ivom sa dopracovali k definitívnej podobe vlastného názoru na neho. A potom je tu ten nádych sladkého stereotypu, tajné bozky, lyžovanie, tajné objatia, lyžovanie, váľanie sa v zasneženom lese, lyžovanie... Točí sa mi z neho hlava, opája ma ako víno, zabúdame si dávať pozor a niekoľkokrát to robíme počas poobednej siesty priamo v kúpeľni. Peru mám do krvi rozhryzenú, lenže tentokrát nie s úmyslom vyhnúť sa sexu so Števom, ale z jednoduchého prozaického dôvodu. Tlmím výkriky, ktoré sa mi derú na jazyk každým Ivanovým vniknutím do môjho tela. Tretí večer si už ani nepripadám ako sviňa, keď Patrícii nalievam štvrtý pohár vína a hypnotickým pohľadom hada sledujem, kedy je odkvecne hlava. Snáď ma ani nebude mrzieť, keď s najlepšej kamošky urobím za pár dní alkoholika. A prečo by aj malo, keď ma netrápi, že som s jej manželom za tri dni prežila rovných jedenásť intergalaktických orgazmov.
Na Silvestra od rána sneží, fujavica, lyže nepripadajú do úvahy. Dáška s Luckou sú umrnčané, ničím sa nevedia zabaviť a už z nich začínam byť nervózna aj ja. Števo varí kapustnicu, Ivan mu asistuje a my dve s Paťou sa snažíme tým dvom malým frflošom vymyslieť nejakú zábavu. No kým sa nám parí z hláv tie dve si vymysleli svoje. Pojedli všetky salonky so stromčeka. No paráda. Ak tam toho nebolo kilo, tak ani gram. Už sa naozaj teším, ako im budú na záchode liezť oči z jamiek. Aspoň že v telke začala nejaká rozprávka, tak sa usalašili pred obrazovku. Hurá, na pár minút mám o starosť menej. S Paťou hráme žolíka, no nedarí sa mi, mysľou som niekde inde, aj keď iba o pár krokov ďalej. No aj Paťa je nejaká mimo, čumí z okna, oči pozoruhodne jasné, fakt upozorňujúci na jediné – plakala. Pohľady sa nám stretnú a ona iba zašepoce
- Poď si zapáliť. –
Ideme von, schovávame sa pod malým prístreškom a ja čakám, celá tŕpnem, čo na mňa vyvalí. Chvíľu neprítomne pozerá na pojašené vločky a následne spustí.
- Ivan som mnou nechce spávať. Začalo to ešte pred dovolenkou, myslela som, že je iba unavený z práce, ale tu predsa žiadnu prácu nemá! –
Preboha len nech sa na mňa teraz nepozrie. Srdce mi trieska, svinskou, sebeckou radosťou, zvrátene poskakuje, celé šťastné z tejto pre mňa tak radostnej správy. No zachovávam vážnu tvár, dokonca sa mi podarí vyčariť aj sústrastný výraz. Moje herecké umenie sa každým dňom zdokonaľuje priam desivou rýchlosťou.
- Niečo sa deje, ty vieš, že som na tieto veci mala vždy nos. Hoci nič nie je ináč, je milý, je pozorný, ale všetko robí tak automaticky, ako naprogramovaný stroj, vidím na ňom, že je niekde v inom vesmíre. Celý žiari, je šťastný. Niekoho má. -
Tak. A netrvalo ani týždeň, aby na to prišla. Triedim v hlave slová, niečo jej povedať musím.
- Paťulík, to sa ti isto iba zdá. Ste v inom prostredí, sú sviatky, si trochu precitlivená. Netráp sa s tým. Vrátite sa domov, všetko sa vráti do starých koľají. –
No v duchu hádžem na oltár všetky obety a s vrúcnou túžbou sa modlím nech sa nič nemení a ostane všetko podľa mojich, vlastne našich predstáv. V každom prípade si však s Ivanom o tom musím pohovoriť.
- Poďte večerať, baby – volá nás Števo spoza otvoreného okna.
Kapustnica je naozaj vydarená. Zatiaľ čo vykladám o nejakej porade ktorá ma čaká budúci týždeň intenzívne tlačím špičkou nohy na Ivanove prsty, neviem si pomôcť, túžim sa ho neustále dotýkať, neprestajne sa na neho pozerať, láskať ho zrakom. Vôbec nechápem, čo sa to so mnou deje. Vždy som odsudzovala ženy ako ja a zrazu sa dostanem do takýchto sračiek aj ja sama? Spím, pardón, bohapusto šukám, s manželom svojej kamarátky a paradoxne nepociťujem okrem šťastia vôbec žiaden pocit viny. Ani voči nej, ani voči vlastnej rodine. Egoisticky sa teším sa každému dotyku, cítim sa ako gymnazistka, ktorá stretla svoju prvú lásku. Tak moment! Lásku? Potrasiem podvedome hlavou, až sa na mňa pozrie celý stôl.
- Preskočila ma smrtka – usmievam sa dookola priblblým úsmevom.
Po večeri chlapi pokračujú vo svojom nanajvýš aktívnom prístupe a umývajú riady. My ženy si sadáme k telke celé nedočkavé nejakého idiotského silvestrovského programu kopírujúceho ten s predošlého roku, ktorý zase kopíruje ten z predošlého roku a tak dookola. Polnoc sa však blíži míľovými krokmi, pusinky sa budú rozdávať a ja premýšľam, ako to zaonačiť v môj výlučný nesebecký prospech. Pred odbíjaním už prestalo snežiť a my všetci stojíme nastúpení pred chatou. Števo presvedčený, že petardy dievčatám ublížiť nemôžu, ja z toho na pokraji hystérie. Ale nakoniec aj tak odbíja polnoc, prsty a končatiny ostávajú na svojich miestach a nastáva vzájomná bozkávačka a slintanie. Teda, slintanie iba v jednom prípade. Povinné bozky a priania medzi manželmi, objímanie detí a nakoniec očakávaný bozk medzi mnou a Ivanom.
- Všetko dobré prajem. A nielen tebe, ale nám obom. – šepká mi do ucha.
Ako si dávame letmú pusu na pusu, zachytím Patríciin skúmavý pohľad. Hneď sa však usmeje, no aj tak tam v tom pohľade niečo bolo. No nevnímam výstražné svetlo, som šťastná prešťastná. O druhej, po vypití asi troch pohárov šampusu sa ťahám do postele, vlastne sa tam skôr plazím. Som naozaj šťastná.
Komentáre
paci sa mi styl,