Vykladám nákup, ale chladnička je plná, skvele zásobená, manžel môj dokonalý sa posnažil a za naše /moje/ peniažky nakúpil. Zbadám fľašu šampusu a obľúbené pizzové jednohubky a pochytí ma neblahé tušenie. Rozbehnem som sa do kúpeľne, v rýchlosti kontrolujem či som predčasne nedostala menzes /ako keby mi neskončil pred piatimi dňami/, či mi netečie mozog z uší, alebo... No nič. Niečo reálne mi treba. Horúčkovito si z tváre stieram mejkap, zvýrazňujem tmavé kruhy pod očami. Kontrolujem trojdňové strnisko na nohách, pod pazuchami, v rozkroku. Fajn, totálne sexi. Prezliekam sa do pohodlných teplákov, ktoré mi elegantne predlžujú zadok až do pol stehien. Tričko v rýchlosti pokropím pomarančovým džúsom a trochou kečupu. A som pripravená vyraziť do boja. Stojím na balkóne, v ruke cigareta. Podľa zježených chlpov na šiji cítim, že sa ku mne blíži Števo. Objíme ma zozadu a ťahá ma dovnútra. Je snáď slepý??? Opiera si ma o svoj napuchnutý rozkrok, zatiaľ čo ja mu v slepej panike dýcham priamo do nosa. Nič. Ako bujak v ohrade. Ja sa snáď naozaj budem musieť podvoliť a pretrpieť tento nedobrovoľne dobrovoľný akt. Myslím na šeky, ktoré treba vyplatiť, zatiaľ čo sa ten baran kdesi na inom kontinente snaží jazykom prevŕtať k môjmu pravému vaječníku. Aj do čistiarne budem musieť zabehnúť. No výborne, keď nie jazykom, vyšpáraj mi ho prstami. Toto asi nebude mať konca. Vzopriem sa a panvou ho tlačím na chrbát, jasné že sa nechá viesť ako teľa na porážku. Sadnem si na neho, toto ho vždy dostalo za pár sekúnd. Ani teraz to netrvá dlho. Zopár krát hlasno vzdychnem, akože hurá, super zábava, a už aj to do mňa napáli, panenky sa mu pri tom prekacujú ako na hracom automate keď vyhráš jackpot. Líha si vedľa mňa a mrmle niečo v zmysle „Lásočka moja, ako ťa len zbožňujem...“ Spolu s mojím žalúdkom sa dvíham aj ja. Vleziem do sprchy a zmývam so seba predchádzajúcich 18 minút. Klope mi na dvere.
- Chrústik, dáme si bubliny? –
Zaryto mlčím, veď mi hučí voda. Po zopakovaní otázky, na ktorú sa mu nedostáva odpovede, to vzdal. Trčím v kúpeľni asi pol hodinu a dúfam, že spolu s jeho prieskumníkmi sa mu z tela odplavilo aj vedomie a on už dávno drichme, obrátený na svoju stranu postele. Moje želanie je vypočuté! Ležím v tme vedľa neho, hodinu, ďalšiu hodinu, porátala som už snáď všetky ovce sveta a spánok nikde. Nakoniec sa mi to predsa podarilo niekedy okolo štvrtej nadránom. Zobudila som náhle, vystrelila som na posteli ako pružina. Tak toto bol sen. Strelený, uletený, bláznivý... A vzrušujúci. No tak toto je gól. Milovala som sa s Ivanom! Divoko, nádherne, dlho, sexi, nespútane, násilne i jemne. Vyvlečiem sa spod paplóna, celá otrtúlená z prebdenej noci. Ranný stereotyp mi narúšajú neustále myšlienky na Ivanov vymakaný falus. Paťa vždy vravela, že je obdarený ako maďarský pornoherec, ale žeby až takto? Potriasam hlavou po kuchyni v snahe zbaviť sa tých nikam nevedúcich myšlienok. Podarí sa mi to čiastočne až v práci, no žiadna sláva.
Cez obed idem do Tesca, potrebujem farbu na vlasy a mám chuť na zavináče. Naťahujem obednú prestávku ako gumu v slipoch, lenivo tlačím vozík pomedzi regále. Zastavujem sa pri spodnom prádle, pekne vykrojená podprda ma vábi, láka, ale načo? Pre manžela, ktorý možno práve teraz ukazuje tej paródii na krásu svoju „zbierku motýľov“? Viem svoje...
- Tá by ti pristala, ak ťa zaujíma názor chlapa –
No to snáď nie... Obraciam sa a snažím sa potlačiť to debilné a nezmyselné červenanie. Ivan, kto iný. Silou mocou si udržujem rovinu svojho pohľadu v horných partiách, niekde medzi bradou a krkom. Oči, pery, hruď, tak to je nebezpečná zóna, nehovoriac o jeho rodinných klenotoch.
- No tak ďakujem, ak myslíš, veď si ju môžem skúsiť a ty ohodnotíš! –
Som normálna?? Veď flirtujem s manželom svojej kamarátky!
- Veľmi rád, ale musíš si ju skúsiť priamo tu a teraz, nie v kabínke. –
No skapem z neho. Skúsila by som pred tebou aj nohavičky, ty kanec. Stop!! Červená železničiarska placačka ma tresne medzi oči. Prestaň, hovorím si v duchu. No on mi nedá šancu.
- Tak čo, dohodneme sa? Ty ukážeš svetu bambuľky priamo tu a ja sa budem pozerať. –
Odpovedám ako dospelá a zrelá osoba.
- Vzhľadom na naše spoločenské postavenie a na udržované priateľstvo medzi mnou a tvojou manželkou, na ktorú si zdá sa pozabudol, ti ako zodpovedná žena odpovedám týmto výrečným gestom – a ukazujem svoj vztýčený prostredník.
Zabehne mu od smiechu a mne to samozrejme tiež nedá, chichoceme sa na celé kolo.
- Poď na kávu, cica –
Tak káva ma nezabije... Hádam.
Sedíme v malej kaviarni, kde tlmené oranžové osvetlenie vytvára dojem kuriatok v košíku. Ani neviem prečo, rozprávam mu o Števovi, o mojom odhalení, po tvári mi mimovoľne tečú slzy, ktoré hocako sa snažím nedokážem zastaviť. Obraciam hlavu, nech nič nevidí, no on akosi tým telepatickým spôsobom vycíti. Čakám, že mi ich zotrie, no on pozerá úplne iným smerom. Pohľad mu zrazu zdrsnie, pozrie na hodinky a vecne oznámi, že musí ísť. Prekvapená tým obratom, no zároveň vďačná sa dvíham. Obliekam si kabát, drobčím za jeho míľovými krokmi k dverám. Pred kaviarňou ma na pol úst pozdraví a každý ideme kade ľahšie. Aspoň že zaplatil, trpák. Erotické predstavy razom nabrali úplne iný smer, zmizli ako prvý menzes.
Komentáre
ehm...